V skratke niečo o mne: som jedno celkom normálne dievča s nenormálnymi stravovacími obmedzeniami…
Keď som mala asi 19 rokov, bola mi zistená intolerancia mliečnych bielkovín, t.j. môjmu telu chýba enzým na spracovanie akýchkoľvek mliečnych výrobkov (narozdiel od intolerancie laktózy, pri ktorej je konzumácia určitých mliečnych výrobkov povolená). Keďže pochádzam z Liptova, predstava, že sa mám úplne vzdať bryndze, tvarohu, či vynikajúcich syrov ma celkom desila.
O rok na to, sa k intolerancii mliečnych bielkovín pridala aj intolerancia lepku. No a ako posledná prišla v mojich 24-och rokoch intolerancia histamínu. Tak sa moja slávna trojka (ako moje intolerancie zvyknem nazývať) zavŕšila.
Priznám sa, že zvykať si na tieto stravovacie obmedzenia, bolo pre mňa extrémne náročné. Spočiatku som sa tak mlieka ako aj lepku nevedela zbaviť. Často som mala tráviace problémy, no napriek tomu sa stávalo, že som „zhrešila“. Následne som trpela, nadávala si a pýtala sa seba samej, prečo som to vlastne urobila… Pokiaľ ide o mlieko a lepok trvalo mi asi 3 roky, kým som si na to zvykla, a hlavne pochopila, že mi to za to nestojí.
S histamínom to bolo oveľa horšie. Prvý rok som s ním celkom zápasila, snažila som sa z môjho jedálnička odstrániť aspoň tie „naj histamínové“ potraviny ako čokoládu, paradajky, špenát, baklažán, víno, kvasené veci, údeniny, jahody, banány, citrusové ovocie, a podobne. Ale to očividne nestačilo.
Zlomom, ktorý ma prinútil zamyslieť sa nad sebou a prehodnotiť moje hodnoty bolo, keď mi začiatkom roka 2015 (teda v mojich 25-tych rokoch) bolo diagnostikované pomerne ojedinelé ochorenie kostnej drene. Vtedy som si vstúpila do svedomia a začala som hľadať i alternatívne spôsoby, ako môžem moju chorobu „udržať v normále“.
Okrem toho, že navštevujem ambulanciu čínskej medicíny, pravidelne chodím na akupunktúru, zmenila som šport a začala som pravidelne cvičiť, zmenila som taktiež prístup a nazeranie na prácu a stres, s ktorým je spojená, rozhodla som sa, že aj intoleranciu histamínu začnem brať naozaj vážne.
Verím, že všetky moje zdravotné problémy sú nejakým spôsobom prepojené (i keď mi to nikto zatiaľ „na papieri“ nepotvrdil). Preto, ak síce neviem vyliečiť jednu chorobu, ale pri iných viem, čo mám robiť, teda že je potreba, aby som si dôkladnejšie strážila moje stravovanie, rozhodla som sa, že do toho pôjdem. Nebolo to jednoduché, ale myslím, že som na dobrej ceste. Dôkazom toho je aj môj zdravotný stav, ktorý sa celkom ustálil. A bude to ešte lepšie =).
No a čo bolo vlastne dôvodom môjho rozhodnutia začať písať tento blog?
Milujem dobré jedlo. Jedlo pre mňa znamená aj pôžitok, a keďže rada varím, len kvôli mojim stravovacím obmedzeniam som sa tohto pôžitku vzdať nechcela. Tak som začala experimentovať, vzdelávať sa v tom, čo by som jesť mohla, a čo zas nie, aké suroviny namiesto tých problematických použiť. Tak postupne začali vznikať prvé recepty. Následne sa v mojom okolí začali ozývať prvé pozitívne ohlasy. Veľa známych, priateľov sa ma pýtalo na ten a ten konkrétny recept – a tak som sa rozhodla, že si to zjednoduším a začnem písať tento blog.
Ale nebolo to len o tom. Verím, že tak pomôžem aj iným ľuďom, čo majú rovnaké resp. podobné stravovacie obmedzenia ako ja, či len majú chuť stravovať sa jednoducho inak.
A len malá poznámka na záver – samozrejme, že sú dni, kedy aj ja zhreším a dám si niečo, čo by som za normálnych okolností jesť nemala. Zastávam názor, že malé prehrešky sú v poriadku, pokiaľ sú ojedinelé a vo veľmi malom množstve. Veď výnimky predsa zvyčajne potvrdzujú pravidlo… To je ale môj individuálny prístup, nevylučujem, že niektorým ľuďom prosto vyhovovať nemusí. No a samozrejme, pokiaľ máte celiakiu, žiaľ, ani takéto malé prehrešky by pre vás platiť nemali….
Keep smiling =).
MARY
PS: MaryHorse je len taká moja vtipná prezývka, ktorá už má nejakú svoju históriu, žiadna Horsová teda nie som (to len na oklamanie nepriateľa 🙂 )
