Ako som si poradila s lepkom

Žiť bez lepku?

Som toho názoru, že každý je schopný to dokázať, avšak dôležitá je vôľa a v neposlednom rade aj motivácia.

Keby ste mi túto otázku položili tak pred 10 rokmi, moja odpoveď by bola určite negatívna. Veď, kto by si tak ľahko vedel predstaviť život bez múky, pečiva, rôznych fajnových koláčikov, keksíkov,  buchiet, pagáčov, domácich halušiek, či iných dobrôt. A to sú len základné potraviny, v ktorých sa lepok nachádza.

Ja v tom teraz žiaden problém nevidím. Samozrejme, nebolo to úplne jednoduché, ale mám pocit, že z mojich troch intolerancií bola intolerancia lepku tá najľahšie zdolateľná prekážka…

Čo je to vlastne intolerancia lepku?

Nie som síce vyštudovaná lekárka, či iná zdravotná pracovníčka, ale z toho, čo som zažila na vlastnej koži, viem, že intolerancia lepku spočíva v nedostatku enzýmu, ktorý lepok v našom tele spracováva. U mňa sa intolerancia lepku prejavuje hlavne tým, že mám tráviace problémy, nadúva ma a preháňa, často sa mi zhorší pleť… prosto, nič príjemné.

Spočiatku som dlho tápala, ako sa lepku zbavím, čím ho resp. potraviny, ktoré ho obsahujú, nahradím. Nevedela som, čo vlastne mám jesť.

Najprv som používala tzv. bezlepkové múkové zmesi, z ktorých som si resp. z ktorých mi moja mamina doma piekla chlieb. No neskôr som zistila, že ich zloženie vôbec nie je úplne ideálne, tak ako zloženie väčšiny bezlepkových potravín, na ktoré natrafíte v obchodoch. Obsahujú totiž rôzne škroby, či dokonca modifikované potraviny a rôzne „éčka“ – takže som sa ich postupne vzdala. Skúšala som to aj s extrudovaným ryžovým či kukuričným chlebom (tzv. „polystyrénom“, ako ho ja zvyknem nazývať) – ale to taktiež nebola výhra. Tak či onak, akoby moje telo vedelo, že to nie sú tie správne potraviny, pretože vždy po konzumácii  takýchto bezlepkových potravín som za chvíľu bola hladná. Neskôr som pochopila, prečo…

To správne riešenie som napokon našla – najprv to bola pohánková múka, teraz rada používam aj pšenovú, amarantovú, čirokovú múku (táto má vlastnosti podobné hrubej múke) resp. cícerovú múku a múku z quinoe. Do sladkých koláčov často namiesto múky pridávam raw kakao, kokos, orieškovú (z lieskových orechov) či mandľovú múčku. Zaujímavé je, že pečivo či iné jedlo pripravené z týchto surovín ma dokáže zasýtiť.

Pokiaľ ide o cestoviny, tým už moc neholdujem. No pokiaľ by som si mala vybrať, zvolila by som klasické ryžové rezance, pšenové cestoviny, či z cestoviny z quinoe. Vo všeobecnosti namiesto cestovín radšej používam basmati ryžu, klasické zemiaky, batáty (sladké zemiaky), quinou, pohánku a veľa veľa zeleniny (pre mňa ideálna príloha k čomukoľvek :-), najmä koreňová zelenina).

Možno sa to niektorým bude zdať čudné, ale používa aj ovsené vločky (napr. pražené na ghee masle sú výbornou pochúťkou do raňajkových ovocných kaší). Ovos ako taký totiž neobsahuje lepok. Až pri jeho spracovaní, môže nastať jeho kontaminácia s lepkovými obilninami (či už z vedľajšieho poľa resp. pri jeho spracovaní vo výrobe). Avšak na trhu existujú i ovsené vločky s označením „gluten-free“, čo by malo zaručiť ich „bezlepkovosť“. Ja som to na sebe overila a naozaj to funguje :-). Pokiaľ ste však celiatik, môže sa stať, že aj na tzv. „bezlepkový“ ovos Vaše telo bude reagovať podobne ako na lepok – je to z toho dôvodu, že ovos obsahuje látku podobnú lepku/gluténu, ktorá niektorých celiatikov prosto dráždi. Treba to na sebe jednoducho overiť.

Jediná vec, ktorá mi naozaj chýba, je klasická talianska pizza. Cesto na pizzu sa dá spraviť aj z pohánkovej resp. pšenovej múky, no nie je to úplne ono. Keďže však kvôli histamínu nemôžem jesť ani paradajky a kvôli intolerancii mliečnych bielkovín ani syr, zatiaľ som sa  alternatíve klasického cesta na pizzu veľmi nevenovala… Postupom času, snáď pripojím nápad na nejakú bezlepkovú, bezmliečnu a zároveň nízko-histamínovú pizzu. Uvidíme.

Na záver by som dodala, že je nesmierne dôležité ČÍTAŤ zloženie jednotlivých potravín. Neuverili by ste, kde všade sa lepok nachádza. Postupom času, už budete veľmi dobre zorientovaní, v akých typoch potravín sa lepok môže nachádzať – a už prosto po nich nebude siahať. Chce to len čas a trpezlivosť. Ako malú pomôcku spomeniem okrem klasického pečiva, rôznych múčnikov, „keksíkových“ sladkostí, krekrov, orieškov v cestíčku, cestovín, aj potraviny ako sójová omáčka, šunky, klobásy, párky, či iné mäsové výrobky, polievky, rôzne hotové omáčky, marinády, polotovary, horčica, kečup, koreniace zmesi, ochutené zemiakové lupienky či iné.

Na tomto blogu to asi zopakujem ešte veľa krát, ale naše zdravie za to stojí :-).

MARY

 

 

 

Share This: